Asi budete súhlasiť, keď poviem, že vytvorenie „ideálnych“ podmienok na prácu vôbec nezaručuje, že sa nebudete musieť potýkať s nespokojnými pohľadmi či rečami zo strany zamestnancov.  Avšak reči sú vždy lepšie než „len“ pohľady. Keď za vami totiž zamestnanec príde a povie, čo má na srdci, tak s tým môžete niečo urobiť. Lenže keď vidíte, ako vo firme „bujnejú“ nespokojné pohľady a vy neviete, čo treba dať do poriadku, máte problém.

Takže prvá vec, ktorú musí šéf v komunikácii zvládať dokonale, je doslova „vytiahnuť“ zo zamestnanca, ktorý očividne nie je vo svojej koži, čo sa deje.  Keď sa šéf spýta zamestnanca „Čo sa deje?“, v 95% prípadov dostane „rozvláčnu“ odpoveď typu „Nič“. To samozrejme nie je pravda. Keď to šéf v tomto bode vzdá, dal zelenú svojej pomalej a bolestivej smrti. Nespokojný zamestnanec si totiž nikdy nenechá svoje „krivdy“ pre seba. A nenechajte sa pomýliť, tieto „krivdy“ často znejú veľmi rozumne! Niektorí ich povedia „len“ jednému kolegovi (čo vôbec nie je záruka, že to o chvíľu nebude vedieť celá firma), iní sa vyplačú na ramene postupne celej firme. Problém je, že ľudia majú tendenciu súhlasiť s „ubližovanými“ a takýto zamestnanec sa do pozície ublíženého rád stavia. Takže výsledkom je postupný tichý alebo otvorený obrat firmy alebo tímu proti šéfovi „tyranovi“.

Ale čo s tým? Ako dosiahnuť, aby zamestnanec povedal svoje „nespokojnosti“ rovno šéfovi a len jemu?

Ľudia musia cítiť, že so šéfom „môžu hovoriť“

To neznamená, že im musí osem hodí denne „ofukovať zadky“, ako sa vraví. Znamená to, že zamestnanci musia cítiť, že za ním môžu prísť a hovoriť – že ich komunikácia bude vypočutá so záujmom, že nebude zneužitá, že sa môžu cítiť bezpečne povedať čokoľvek. A tento stav sa nedosahuje zo dňa na deň. Je to dlhodobé budovanie dôvery.

A ako sa to robí? Šéf musí mať v prvom rade schopnosť vypočuť si čokoľvek bez toho, aby to na neho malo akýkoľvek negatívny vplyv. Keď za ním príde zamestnanec a povie mu: „Šéfe, ty tu nikdy nie si a bez teba nedokážeme na dispečingu vyriešiť polovicu operatívnych problémov,“ tak šéf – nech už to vidí akokoľvek odlišne a nech mu adrenalín práve vystrelil až na Saturn – by mal byť v pokoji schopný povedať: „Rozumiem ti, Peťo. Povedz mi presnejšie, o čo ide,“ a vypočuť si VŠETKO! Zistiť všetky detaily, klásť otázky, zaujímať sa o jeho komunikáciu do hĺbky bez zbytočných negatívnych reakcií.

V čom je výhoda tohto prístupu? Dalo by sa povedať, že je „všeefektívny“ (efektívny na mnohé strany):

a) šetrí čas, ktorý by šéf venoval svojej nič neriešiacej obhajobe (či už by prebehla formou kriku alebo v pokoji),

b) napomáha lepšiemu zorganizovaniu firmy – problémy sa rozoberú do hĺbky a môžu sa urobiť účinné opatrenia,

c) vytvára vo firme dobré PR pre šéfa a pocit dôvery (čo myslíte, ak sa šéf s Peťom takto pozhovára a pomôže mu nájsť riešenia, ako o ňom bude Peťo všetkým hovoriť?)

Zrejme by sme našli ešte pár bodov „všeefektívnosti“ tohto prístupu. Tu však musím poznamenať dôležitú vec: tento prístup je účinný pri zamestnancovi, ktorý obvykle dobre pracuje, nereptá a snaží sa veci na svojej pracovnej pozícii ale aj vo firme zlepšovať. Pokiaľ sa príde vyplakávať a sťažovať niekto, o kom viete, že nepracuje, robí neustále chyby a ostatní doplácajú na jeho nedbalosť a podobne, určite treba k jeho komunikácii zvoliť iný prístup. O tom viac v inom článku.

A čo ak zamestnanec tvrdohlavo trvá na svojom „nič“? Dám vám tip – začnite „hádať“ a skúste príšerne preháňať. Pýtajte sa na prehnané a nepravdepodobné veci, ktoré sa mu mohli stať alebo ktoré zamestnancovi vadia. Opýtajte sa ho, či mu vadí, akú nosíte kravatu, či nastriekal služobné auto na ružovo alebo nahneval niektorého zákazníka tak, že nás bude žalovať… A uvidíte, keď budete preháňať až moc, on povie „Ale nie, ja som len chcel povedať, že mi vadí…“ atď.

Pre šéfov je veľakrát najväčšou výzvou zvládať komunikáciu s nespokojnými zamestnancami. Zabezpečiť, aby taká komunikácia prebehla „v pohode“ a vyťažilo sa z nej niečo konštruktívne, si vyžaduje výnimočné komunikačné zručnosti.

A ak cítite, že by ste s tou svojou komunikáciou predsa len chceli niečo urobiť, prejdite si moju stránku. Možno na nej nájdete niečo, čo vašu komunikáciu posilní.

Prajem vám čo najmenej nespokojných zamestnancov a veľa príjemnej pracovnej komunikácie.

Mgr. Erika Botlíková

Efektívnou komunikáciou v pracovnej či súkromnej oblasti sa zaoberám už viac ako 20 rokov a pomáham manažérom mať v živote a práci viac efektivity a menej stresu prostredníctvom lepšej komunikácie.